Menu

Z fotogalérie

image196

„Strom oblečený v peknom lístí nerodí vždy sladké ovocie.”

Brazílske príslovie

Spomienky

Nuž, naučili sme sa … Kadečo. Nachádzať budeme hádam až do starých kolien – alebo po staré kolená? Podobné a iné štylisticko – gramaticko – babiarovské rébusy riešim aj za týmto počítačom v redakcii Katolíckych novín, kde trávim prax po treťom ročníku žurnalistiky. (Terka Kolková, dnes Mgr., doktorantka na Katedre žurnalistiky FFKU v Ružomberku)


Stredná škola, pätnásty až osemnásty rok života, vek objavovania seba samého, vek prvého utvárania názorov a vysvetľovania si pocitov. Krásne roky, ešte krajšie spomienky. Obdobie veľkých snov, keď si už človek začal uvedomovať, že už je starší, nie dieťa, že už predsa (i keď opatrne) je čas vykročiť na cestu za svojím snom o šťastí. Vykročiť na ľad hrubý ako viera, že sa sen stane skutočnosťou (Alebo skutočnosť snom ?).
Spomienky na to všetko hlboko v srdci uchovávam, hrejú ma, keď chlad vkráda sa a prosí: Otvor mi, je zima. Úskok, lesť a lož. To som vtedy naznačil. Dobre chránený som bol múrmi Pravdy, ktorú mi ľudia okolo dávali. Bez pozlátka a predsa zlatú, čistú koncentrovanú skutočnú pravdu. To si cením, i každého, kto na tom podiel má. (Mgr. Peter Vavrinec)


Zmaturovala som, odišla zo školy a cítila som sa strašne dospelá, skúsená a myslela som si, že celý svet a každá “výška” čaká len na mňa. Moja hrdosť dostala prvú ranu, keď ma nezobrali na vysokú školu. Bola som zvyknutá na to, že sa väčšina ľudí ku mne správala milo, priateľsky, že ma niekto potreboval. A zrazu som zapadla do zástupu nezamestnaných tlačiacich sa na úrade práce. Cítila som sa strašne nepotrebná, sklamaná – bola som len ďalším zväzkom v stovke mne podobných. A zrazu mi
začala chýbať škola, spolužiaci, profesori – dokonca aj učenie. Moje dni boli príliš nudné a príliš stereotypné, a tak som sa začala rozpamätúvať a spomínať. Je naozaj pravda, že na zlé sa veľmi rýchlo zabúda, lebo mne sa vynárali rad radom len tie príjemné veci – zoznamovací výlet, školské výlety, akcie, duchovné obnovy aj vyučovacie hodiny. Ako tam bývalo veselo.
Ak mám povedať pravdu, školu som naozaj ocenila až teraz, aj keď sa to niekedy nezdá, naozaj tam vládne pokoj a dobro, ale väčšina to pochopí na vlastnú škodu až vtedy, keď začne čeliť svetu a ozajstným problémom. (Miriam Tereštíková)


Som vďačná Pánovi za to, že som chodila práve na Gymnázium svätého Františka. Bol to pre mňa naozaj pekný čas.
Najviac si cením z tohto obdobia to, že som spoznala živého Ježiša Krista. Vďaka svedectvu ľudí zo školy i mimo nej, vďaka spoločenstvu, do ktorého som patrila a (stále patrím), som mohla viac spoznávať Ježiša ako môjho osobného Pána a záchrancu, ktorý môže meniť aj môj život. (Mgr. Zuzana Krumpová, vydaná Frolová, učiteľka MAT-CHE na GSF)


Najradšej z celej školy spomínam na zopár svojich spolužiakov, ktorí ma vedeli “podržať”, keď som to potreboval, s ktorými ma spájalo čosi viac ako len spoločné zdieľanie triedy a z ktorých sa vykľuli priatelia, čo za to (za mnou) fakt stoja. Rád spomínam aj na niektorých členov učiteľského zboru, ktorí ma oslovili niečím ťažko definovateľným, niečím, s čím sa stretávam teraz čoraz menej a menej. Rád spomínam na svoju školu, Gymnázium sv. Františka z Assisi, a na tie štyri roky, ktoré som tu strávil, a verím, že na niektoré okamihy fakt nezabudnem. (Mgr. Róbert Kozák)


Škola, v ktorej som strávila štyri roky svojho života, bola pre mňa prostredím, kde sa postupne formoval môj vnútorný – duchovný život a upevňovalo sa rozhodnutie zasvätiť svoj život nášmu Pánovi.
Po ukončení štúdia som bola prijatá na TI RKCMBF v Spišskej Kapitule. Tu som strávila 3 roky, pretože po treťom ročníku som mala prerušené štúdium kvôli formácii v noviciáte Kongregácie školských sestier sv. Františka, kde som 11. 8. 2001 zložila prvé sľuby.
Počas dní strávených v škole ma oslovili hlavne ľudia, ktorí sa snažili prehlbovať svoj vzťah k Bohu a zároveň vytvárať naozaj rodinné prostredie. Veľmi si vážim ochotu všetkých, ktorí sa nám venovali aj počas voľných chvíľ či školských výletov. Spomínam si na o. Lacka Stromčeka, sestry Faustínu, Elišku, Pavlínu a všetkých tých, ktorí nám dali “kus” zo svojho srdca. Som vďačná Bohu i za p. prof. Babiara, nášho triedneho, i za všetkých, ktorí mi pomáhali rozvíjať poznanie Boha a Jeho stvorenstva. (sr. Damiana – Lucia Kajanová)


Škola ma naučila to, že človek dosiahne niečo len vtedy, keď preto obetuje úplne všetko. A to sa dá aplikovať aj na úspešné zvládnutie univerzity. Škola mi dala veľa vecí, ale jedna základná znie: dala mi smerovanie, myslenie a spôsob života.
Duchovné obnovy sú dôležité a človek ich potrebuje ako soľ. Pre mňa bolo príjemným prekvapením, keď tieto obnovy boli spolu s americkými lektormi a boli vedené v angličtine.
Pre mňa osobne boli veľkou oporou niektorí učitelia a rehoľné sestry, ktoré vedia poradiť a aj pomôcť vtedy, keď to človek najviac potrebuje a touto cestou by som im chcel poďakovať. (Ing. Tomáš Potoček)


Dôvod, prečo som sa rozhodla pre Gymnázium sv. Františka, nebol svetoborný. Jednoducho som si vybrala školu, ktorá sa mi páčila a za svojím rozhodnutím som pevne stála. O správnosti môjho rozhodnutia dnes vôbec nepochybujem, napriek tomu, že ma skoro nik z vtedajších kamarátov nepodporoval.
Ak sa raz dožijem stovky, tak nemalú zásluhu má na tom pán profesor Hatala. Nepohli ním ani teplo, ani mráz a už vôbec nie naše zúfalo “o milosť ” prosiace tváričky, aby sme sa vyhli Veľkému dielu. Ešte dnes ma mrazí, keď prechádzam okolo. Pre mnohých rodičov bol iste šok, keď ich ratolesti v prvom ročníku “hviezdili” známkami z telesnej výchovy.
Veľkým prínosom pre našu školu a hlavne pre nás bol iste príchod Mr. Argenta. Sympatický starší pán, ktorý si bez problémov získal srdcia všetkých študentov. Jeho húževnatý prístup rozviazal jazyk ku komunikácii i takým zarytým odporcom angličtiny, ako som bola ja. Bol taký “zrastený” s prácou učiteľa, že on ju bral ako poslanie.
Osobitnou kapitolou boli v škole sestričky. Ja som mala najradšej tie na vrátnici a potom tie, čo nám upratovali triedu. Vždy vedeli milo prekvapiť, keď sa blížil nejaký sviatok. Najväčšie šoky zo mňa zažívala asi Faustína, lebo čeliť mojim rebelským názorom iste nebolo ľahké. Hoci som v prvom ročníku skalopevne tvrdila, že mňa nik nezmení a tým skôr neovplyvní, už v štvrtom bol jasný môj omyl.
Neopakovateľnou bola aj naša pani riaditeľka, síce rehoľná sestrička, no viem určite, že ani dnes, keby som ju stretla, nedokázala by som jej povedať inak ako pani riaditeľka.
Gymnázium sv. Františka mi dalo naozaj veľa vedomostí na vysokej úrovni, človek to zistí hneď, ako príde na vysokú školu a začne sa porovnávať s ostatnými, aby odhadol svoje šance na úspech. (Mgr. Ivana Zemiaková)


Škola mi pomohla pochopiť a nájsť istú cestu, po ktorej sa človek nepopáli a nesklame – je to cesta lásky, priateľstva a duchovnej radosti. Často si spomínam na p. prof. Červenákovú – s. Agnes, ktorá vedela skĺbiť vedu so životom a bola ochotná si nás vypočuť a nájsť si voľný čas. Nezabudnuteľné spomienky patria p. prof. Pozdechovej, ktorá neváhavým spôsobom bola ochotná vyjsť v ústrety. Taktiež vďaka za hodiny náboženstva s p. prof. Valekom, ktorý obetavo a dosť jasne objasňoval Božie pravdy, za hodiny literatúry, ktoré napomáhali a vysvetľovali kultúry písaného slova, za mnohé ťažkosti, ktoré si s nami vytrpela p. prof. Frolová, za mnohé chvíle prežité pri ranných sv. omšiach vedených vdp. Stromčekom, bratom Lazárom, ktorí sa zúčastňovali na duchovných cvičeniach a ktorí rozdávali radosť a pokoj do každého dňa a samozrejme za mnohých iných … (Mgr. Peter Bordáč, dnes už zosnulý – zomrel pri autonehode)


Ďakujem škole za výchovu a vzdelanie, ktoré mi ponúkla, aj za možnosť mimoškolských bohatých aktivít (spev, recitácia, …), vďaka všetkým, ktorí nás ochotne na jednotlivé činnosti pripravovali a tak nám napomáhali rozvoju celej osobnosti. (Ing. Ján Pallo)


Učenia sme mali vyše hlavy, no dobrí pedagógovia, o ktorých tam nebola núdza, nám to svojím prístupom zľahčovali. Keďže som sama učiteľka, viem, aké je to náročné povolanie, a doteraz sú mi mnohí vzorom v pedagogickom umení. Častokrát som mala pocit, že niektorým učiteľom záleží na mojej dobrej známke viac než mne samej. Krásne však je, že im nezáležalo len na vedomostiach. Nejedenkrát odhalili i to, že ma niečo trápi …
A čo naše milé sestričky ? Robili školu veselšou, spievali sme spolu na sv. omšiach, rozprávali nám o tom, ako sa dostali k Bohu … mali sme možnosť zblízka vidieť, ako sa žije v reholi.
Keby som sa mala znova rozhodnúť, kam ísť po základnej škole, prihlásila by som sa opäť na Gymnázium sv. Františka z Assisi. Už len spomínam s láskou a vďakou a teším sa na každé spoločné stretnutie. Mimi (Miroslava Valášková – rod. Müllerová)


Už druhý rok študujem katolícku teológiu. Túžim stať sa s Božou pomocou kňazom našej rímskokatolíckej Cirkvi.
Ako ma pripravila škola na ďalšie štúdium? A čo má spoločné Gymnázium sv. Františka so seminárom? Obe ustanovizne majú spoločné to, že sa usilujú vychovať človeka v evanjeliovom duchu, teda v Duchu Svätom, založenom na uznávaní ľudských a morálnych hodnôt. Prispievajú k tomu nemalou mierou sestričky, v ktorých vidím výborné modlitbové “podhubie” .
Obidve inštitúcie súvisia so sebou aj tak, že vytvárajú “skleníkový efekt”. Má to svoje výhody aj nevýhody. Pozitívne vidím v tom, že som bol uchránený, akoby zakonzervovaný od vonkajšieho, niekedy zlého vplyvu prostredia. Negatívum tohto javu bolo to, že ma škola nepripravila na to, čo ma čaká, keď raz opustím brány školy po ukončení štúdia, keď som vhupol priamo do sveta a musel sa postaviť na vlastné nohy. To som vtedy nečakal a mal som so sebou čo robiť.
Chcem odkázať všetkým tým, ktorí ešte študujú na GSF, aby si vážili možnosť mať vlastnú sv. omšu a aktívnym spôsobom sa na nej podieľať. Je super, keď kolektív nedržia a nespájajú len “srandičky”, ale Ježiš, ktorý sa dáva v Eucharistii.
Naša škola mi dala veľa. Preto na ňu rád spomínam, lebo som tu strávil krásne chvíle. Nebojím sa tvrdiť, že na okolí Gymnázium sv. Františka nemá konkurenta, svojimi hodnotami v duchu evanjelia predčí ostatné školy. Nedám na ňu dopustiť. Spoznal som tu priateľov, s ktorým sa doteraz stretávam. A to mi ostáva! To sa mi ráta! Milovaní ľudia nevyblednú z mojich myšlienok. (Mgr. Peter Mihálik)


Chcem sa touto cestou poďakovať pánovi profesorovi Hatalovi, ktorý dokázal svojou zanietenosťou a entuziazmom zapáliť každého a dostať z neho maximum.
Svojou charizmou, odbornosťou a širokým rozhľadom si rovnako dokázal získať študentov pán profesor Babiar. Spôsob, akým dokázal podať a vysvetliť preberanú tému, bol jedinečný a veľmi pútavý. Najviac som si obľúbil jeho “fintu”, že keď rozoberal nejaké dielo, namiesto rozuzlenia povedal: ” Však si prečítajte.”
Rovnako si moje sympatie získal pán profesor Dudešek. Veľmi milým vystupovaním si vyslúžil prezývku “uncle” – strýčko, pretože pri našich nevedomostiach nestratil trpezlivosť, náročné učivo vysvetlil viackrát. Do budovy gymnázia som veľmi rád chodil aj preto, lebo mi pripomínala historické chvíle, ku ktorým patrí 6. október 1939 – deň vyhlásenia autonómie Slovenska.
Nesmierne si vážim úsilie rehoľných sestričiek, ktoré dokázali v tak krátkom čase pripraviť začatie školského roku. Ich zásluhou som si aj ja začínal prehlbovať okrem odborných predmetov aj náboženské vedomie.

Meniny

Kontakt

Gymnázium sv. Františka z Assisi
Ulica J. M. Hurbana 44
010 01 Žilina, Slovensko

Telefón (spojovateľka): 041/5623935
Telefón (ekonomické odd.): 041/5625890 0907839385
Tel. (riaditeľka): 041/5002063
0903982226
Tel.(prevádzkový manažér):0904892124
E-mail:
IČO: 30222052

Správca stránky:

2% z daní

Študentská karta ISIC

Banner Operačný program vzdelávanie

Banner Olympiáda ľudských práv na GSF

Banner SOČ na GSF

20. výročie zriadenia školy

Banner kampane Červené stužky